Tradične v predvianočnom období sme sa aj tento rok vybrali s našimi šiestakmi do cukrárne v Starom Smokovci, aby sme si vyskúšali svoje cukrárske zručnosti.
Personál nás ako vždy privítal s voňavým čajom, pracovným oblečením a dobrou náladou. Pri pečení a zdobení bolo opäť veľa zábavy. Vlastnoručne vyrobené koláčiky chutili výborne a vyzerali ako malé umelecké diela. Všetci sme si ich spoločne vychutnali v príjemnom prostredí Cukrárne u Elišky, ktorej ďakujeme za tento skvelý zážitok.
Popoludnie 14. novembra 2019 netrávilo štrnásť odvážlivcov plnením bežných povinností, ale niečím, čo by niekto považoval za čudáctvo. Oní štrnásti sa totiž rozhodli zmerať si sily
vo vedomostiach, tvorivých a prezentačných zručnostiach – konalo sa totiž školské kolo olympiády zo slovenského jazyka a literatúry.
Súťažiaci z ôsmeho a deviateho ročníka ukázali, že slovenčina pre nich nie je len predmetom v škole, ale že v nej vidia aj ďalšiu možnosť rozvíjať sa. To, že to tak naozaj je, svedčia ich skvelé výsledky. Uspieť v tvrdej konkurencii a náročných kritériách nebolo vôbec jednoduché, avšak chlapci a dievčatá sa s nimi statočne popasovali.
Najviac sa darilo:
27. novembra nás v okresnom kole olympiády zo SJL bude reprezentovať víťazka školského kola – Emka Bajtošová (9. S). Držíme jej palce!
Naše dobrodružstvo sprevádzali už od začiatku zvláštne náhody. Vyrazili sme 7. a vrátili sme sa 8. novembra, cestovali sme vagónmi číslo 7 a 8 a teraz sa podržte, sme žiaci 7. a 8. ročníka!!!
Kde sme to vlastne boli? Zúčastnili sme sa exkurzie v Bratislave, kde sme v priebehu spomínaných dvoch dní spoznávali históriu a kultúru nášho hlavného mesta a nielen to.
Vo štvrtok sme si prezreli hrad Devín a jeho blízke okolie, nachádzali sme prepojenia medzi tým, čo si hovoríme v škole a tým, čo reálne vidíme. Po obede v nákupnom centre sme sa napapaní, oddýchnutí, nakúpení a nájdení pobrali do Incheby, kde sme navštívili veľtrh kníh Bibliotéka a tiež Festival vedy a techniky Amavet. Aby toho nebolo málo, mnohí z nás zamierili aj do pavilónu Minerály Bratislavy. Unavení a vypozeraní sme si užili jazdu električkou a nabrali smer hotel. Večer sa niesol v znamení odolávania spánku, únave, prosbám i hrozbám našich učiteľov. Napokon sme sa dohodli na remíze a nastalo ráno.
Piatkový program mali ôsmaci vyplnený návštevou parlamentu, v ktorom sa dozvedeli niečo o minulosti národnej rady, niečo o fungovaní i nefungovaní parlamentu, protokole i oknách v rokovacej sále. Presvedčili sa tiež, že bezpečnostné opatrenia v našom parlamente stále fungujú a dokážu promptne reagovať. Po návšteve parlamentu pokračovali prehliadkou starého mesta.
My, siedmaci, sme zatiaľ zažili rýchlojazdu časom, keď sme postupne prešli expozíciou Kelti na Slovensku, históriou Bratislavského hradu, starým mestom, v ktorom sme si všímali rôznorodosť budov, až po najmodernejšie časti Bratislavy. Skrátka, zmena na každom kroku. Potom nás už čakal len dlllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllll-lllhý návrat domov. Bolo fajn!
Dňa 25. 10. 2019 sa tretiaci vybrali spoznávať pamiatky mestských častí Popradu. Zvolili sme si štyri trasy, ktoré smerovali do kedysi v histórii samostatných miest: Veľká, Spišská Sobota, Matejovce a Stráže.
Vo Veľkej sme navštívili Scherfelov dom a poprechádzali sme sa po Velickom námestí. V Spišskej Sobote nás čakali sprievodcovia, ktorí nám porozprávali o histórii kostola sv. Juraja a mestskej pamiatkovej rezervácii. Naša cesta ďalej pokračovala cez Matejovce do poslednej mestskej časti Stráže. Tu nás zaujali sypancové domy a morový stĺp.
Tešíme sa na spoznávanie ďalších častí Popradu. Navštívime historické centrum mesta Poprad a Kvetnicu.
Riadené vs. sabariadené vzdelávanie
Beseda s názvom RIADENÉ VS SEBA-RIADENÉ VZDELÁVANIE otvorí tému seba-riadenia života človeka v prostredí sociálnej diverzity. Tiež sa budeme venovať téme, ako pristupovať k rôznym typom osobnosti nielen v školskom kolektíve, tak aby boli zachované každého vlastné potreby a hodnoty a aby si každý mohol slobodne rozvíjať svoj potenciál. Beseda by mohla napovedať, ako si môžu učitelia ľahšie poradiť s rôznymi situáciami v ich triede. Témy ako je sociálna a mentálna diverzita a seba-riadené vzdelávanie otvoríme v Poprade spoločne s Antonom Adamčíkom. Beseda je určená pre rodičov, pedagógov a širokú verejnosť.
Anton Adamčík vyštudoval učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ, špecializácia Hudobná výchova, plus špeciálna pedagogika. Po odchode zo školstva aktuálne pracuje v televízii najmä ako reportér spravodajstva a publicistiky. Téme školstva sa však venuje dodnes. V minulom roku zverejnil svoju víziu “Slobodný vzdelávací trh”. Ide o komplexnú predstavu, ako by malo fungovať školstvo. Anton Adamčík je novinár s učiteľskou praxou a podporovateľ slobodného školstva. Už začiatkom 90-tých rokov podal návrh na zásadnú zmenu riadenia školstva, kde štát mal byť v úlohe jedného zo 4 partnerov. V roku 1993 podal prvý experimentálny projekt “Škola hrou pre 1. st ZŠ”, o dva roky neskor aj pre 2. stupeň. Aktuálne sa angažuje pri tvorbe experimentálnych projektov s overovaním seba-riadeného vzdelávania. Anton Adamčík je človek, ktorý išiel do školstva preto, aby ho otvoril a zmenil na ľudské a dôstojné prostredie. Aby DIEŤA, RODIČ, UČITEĽ a ŠTÁT boli rovnocennými partnermi, ktorí si realizujú svoje záujmy na báze konsenzu, nie na princípe silnejšieho. Cieľom vzdelávania a výchovy nemá byť príprava na život potom, ale riadenie vlastného života už tu a teraz. Tvrdí, že škola má byť prostredím rôznorodosti, tzv. diverzity, kde sa vytvárajú modely spolužitia už teraz a prenášajú do života mimo nej. Je presvedčený, že pre zdravý vývoj deti je optimálnym prostredím kolektív s vekovou inklúziou 3-18 rokov, s rôznorodosťou výkonov, schopnosti a nadania v režime seba-riadeného vzdelávania a výchovy.
REGISTRUJ SA TU: http://www.salemark.eu/archives/8152
Každoročne je iste pre tretiakov sviatkom, keď môžu pár dní v školskom roku navštevovať plaváreň v rámci plaveckého výcviku v AQUACITY Poprad. Sviatkom nie preto, lebo sa „ulejú“ zo školy...To teda nie! Pod vedením skúsených plavčíkov sa žiaci oboznámili s bazénom, s vodou, ktorá im najskôr siaha po bradu, po oči a nakoniec sa niektorí odvážili i do hĺbky takmer dvoch metrov. Postupne zistili, že je to super zábava a relax. Ani nevedeli ako a plavecký výcvik sa skončil. Dostali „mokré vysvedčenie“, ktoré je dôkazom toho, že zvládli plavecký kurz. Voda sa stala pre deti kamarátkou. Určite prehovoria rodičov, aby spolu navštívili plaváreň či kúpalisko, lebo im chcú ukázať, čo všetko ich plavčíci naučili. A čo s rodičmi, ktorí sa boja vody? No predsa ich ratolesti už vedia ako na to ... :)
Powered by aSc EduPage